S blížiacimi sa voľbami sa na sociálnych sieťach objavuje čoraz viac tvrdení týkajúcich sa finančnej situácie Dunajskej Stredy. Podľa primátora Zoltána Hájosa sa medzi nimi nachádzajú aj také, ktoré nevychádzajú zo skutočných údajov. Primátor preto podrobne predstavil, akým problémom musela samospráva v uplynulých rokoch čeliť, akými opatreniami sa podarilo stabilizovať mestský rozpočet a čo ukazujú aktuálne reálne finančné údaje Dunajskej Stredy.
Primátor zdôraznil, že prehlbujúca sa európska energetická kríza v roku 2022 spolu s rozhodnutiami vtedajších experimentujúcich vlád, ktoré sa dotýkali samospráv, vyvolali jednu z najvážnejších rozpočtových kríz samospráv v moderných dejinách Slovenska.
„Obdobie rokov 2022 – 2023 môžeme charakterizovať ako jedno z najtemnejších a najnepredvídateľnejších období financovania samospráv,“ uviedol.
„V dôsledku energetickej krízy vzrástli náklady mestských inštitúcií – škôl, materských škôl, sociálnych zariadení, športovísk a administratívnych budov – na elektrickú energiu a plyn na niekoľkonásobok pôvodnej úrovne, v niektorých prípadoch až sedemnásobne. Mnohé slovenské mestá a obce boli nútené počas nočných hodín vypínať alebo obmedzovať verejné osvetlenie, obmedziť údržbu verejných priestranstiev, odkladať investície či znižovať podporu kultúrnych, športových a občianskych organizácií. Sľúbené štátne kompenzácie pre byrokratické procesy a politickú neistotu často prichádzali s oneskorením a neboli dostatočne účinné.“
Podľa Zoltána Hájosa predstavovala vtedajšia energetická kríza pre samosprávy výrazný ekonomický zásah, ktorý ešte znásobili viaceré opatrenia štátu. Medzi nimi vyzdvihol výrazné zvýšenie daňového bonusu na deti, ktoré znížilo základ dane z príjmov fyzických osôb, z ktorej samosprávy získavali svoj podiel.
„Keďže jedným z najdôležitejších zdrojov financovania miest a obcí je práve prerozdeľovanie dane z príjmov fyzických osôb, toto opatrenie priamo znížilo príjmy samospráv. V prípade Dunajskej Stredy to znamenalo výpadok viac ako 800-tisíc eur ročne.“
Zoltán Hájos kritizoval aj skutočnosť, že viaceré sociálne zákony ovplyvňujúce samosprávy boli predložené do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie a podrobných analýz vplyvov. Mestá tak nemali dostatok času pripraviť sa na rozpočtové dôsledky prijatých rozhodnutí.
Samosprávy tak boli súčasne vystavené rastúcim nákladom na energie a klesajúcim príjmom zo štátu. Mnohé mestá a obce na túto situáciu reagovali výrazným zvýšením miestnych daní, zastavením investícií, obmedzením verejných služieb a znížením podpory miestnych organizácií.
Podľa Zoltána Hájosa sa Dunajskej Strede podarilo týmto opatreniam vyhnúť.
Za štyri roky klesla zadlženosť o 11 percentuálnych bodov
Podľa údajov, ktoré predstavil primátor, predstavovala miera zadlženosti Dunajskej Stredy k 30. júnu 2026 hodnotu 22,66 percenta. Zákonný limit zadlženosti slovenských samospráv je stanovený na úrovni 60 percent bežných príjmov, takže súčasná úroveň zadlženosti mesta poskytuje významný finančný priestor a primeranú likviditnú rezervu.
„Zadlženosť mesta sa v porovnaní s rokom 2022 znížila o 11 percentuálnych bodov, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje zlepšenie približne o 33,7 percenta.
Prevádzkové hospodárenie mesta je takisto pozitívne. V roku 2025 predstavoval rozdiel medzi bežnými príjmami a výdavkami prevádzkový prebytok vo výške 4 661 215,21 eura. Je to viac ako dvojnásobok približne dvojmiliónového prevádzkového prebytku dosiahnutého v roku 2022. Údaj za rok 2025 je uvedený aj v oficiálnom záverečnom účte mesta Dunajská Streda,“ uviedol primátor.
S odvolaním sa na údaje spoločnosti Finstat primátor povedal, že vlastné príjmy mesta sa v poslednom sledovanom roku zvýšili o 14 percent. Zdôraznil tiež, že Dunajská Streda uspela vo viac ako 26 projektoch financovaných z fondov Európskej únie, pričom objem získaných dotácií presiahol 15 miliónov eur. Tieto externé zdroje umožnili mestu uskutočniť významné investície pri zachovaní finančnej rovnováhy.
Zoltán Hájos poukázal aj na hodnotenie finančného zdravia samospráv, ktoré vypracúva INEKO. Podľa jeho slov sa Dunajská Streda medzi hodnotenými mestami nachádza na 49. mieste a od roku 2022 si polepšila o 16 miest. INEKO pri hodnotení finančného zdravia samospráv zohľadňuje okrem iného celkový dlh, dlhovú službu, výsledok bežného rozpočtu a záväzky po lehote splatnosti.
Základy stability položil finančný balík z roku 2024
Podľa Zoltána Hájosa priaznivé výsledky nevznikli vďaka jedinému rozhodnutiu, ale vďaka koordinovanému súboru opatrení vo viacerých oblastiach.
„Jedným z jeho najdôležitejších prvkov bol finančný balík prijatý v roku 2024, ktorého cieľom bolo zvýšiť príjmy, znížiť prevádzkové výdavky a dlhodobo stabilizovať mestský rozpočet.
Vedenie mesta pritom nekládlo dôraz predovšetkým na zvyšovanie daní, ktoré by priamo zaťažovali obyvateľov. Hľadali sme také zdroje príjmov, ktoré mali zabezpečiť zapojenie ľudí, ktorí v meste reálne žijú, ale nemajú tu prihlásený trvalý ani prechodný pobyt, efektívnejšie využívanie zdrojov z rozvojových fondov, lepšie využitie príjmov z cestovného ruchu a uzatvorenie daňových medzier.“
Oficiálny počet obyvateľov Dunajskej Stredy je približne 22 400, pričom počet ľudí, ktorí reálne využívajú mestské služby, sa odhaduje na 26-tisíc. Primátor uviedol, že značný počet ľudí žije v Dunajskej Strede, no trvalý pobyt má nahlásený inde.
„Je to problém preto, lebo podiel z dane z príjmov fyzických osôb štát prerozdeľuje samosprávam podľa oficiálne evidovaného počtu obyvateľov. Mesto teda za týchto ľudí nedostáva podiel, ktorý by mu prináležal, hoci aj oni využívajú cesty, verejné osvetlenie, systém odpadového hospodárstva a ďalšie mestské služby,“ vysvetlil Zoltán Hájos.
Podľa výpočtov primátora by už prihlásenie desiatich percent z dotknutých obyvateľov mohlo mestu priniesť dodatočný príjem približne 500-tisíc eur ročne.
Zmeny v odpadovom hospodárstve priniesli príjmy aj úspory
K evidencii obyvateľov prispela aj transformácia systému odpadového hospodárstva a parkovania. Budovanie podzemných kontajnerov malo viacero cieľov: znížilo množstvo odpadu ukladaného na skládky, zvýšilo mieru triedenia odpadu, skultúrnilo okolie zberných miest a umožnilo presnejšiu evidenciu používateľov systému.
„Čip potrebný na používanie zberných nádob mohli získať tí, ktorí majú v meste trvalý alebo prechodný pobyt. To motivovalo niekoľko stoviek dovtedy neevidovaných obyvateľov, aby sa oficiálne prihlásili na pobyt v Dunajskej Strede. V súčasnosti je takto v systéme evidovaných približne 820 osôb s prechodným pobytom,“ dodal.
Zvýšenie miery triedeného zberu zároveň znížilo výdavky. Podľa Zoltána Hájosa sa Dunajská Streda zaradila medzi desať slovenských samospráv s najrýchlejším rastom miery triedenia odpadu a lepšie výsledky prinášajú úsporu najmenej 100-tisíc eur ročne.
Aj v parkovacom systéme majú výhodu obyvatelia s trvalým pobytom v meste, zatiaľ čo motoristi bez dunajskostredskej adresy musia platiť. Primátor však priznal, že v tejto oblasti očakávali lepšie výsledky, než sa zatiaľ podarilo dosiahnuť.
Poplatok za rozvoj priniesol viac ako štyri milióny eur
Jedným z najvýznamnejších opatrení na zvýšenie príjmov bolo zavedenie poplatku za rozvoj. Podľa informácií primátora priniesol mestu doteraz viac ako štyri milióny eur.
„Dunajská Streda zaviedla tento poplatok medzi prvými mestami a aj pri rodinných domoch sme ho stanovili na vyššej úrovni, ktorú zákon umožňuje. Jedným z cieľov opatrenia bolo spomaliť nekontrolované prisťahovalectvo, zároveň sme však vytvorili zvýhodnenie pre miestnych obyvateľov: kto v danej nehnuteľnosti býva najmenej dva roky a splní stanovené podmienky, dostane prostredníctvom mestskej nadácie podporu vo výške poplatku za rozvoj, ktorý zaplatil do mestskej pokladnice,“ uviedol Zoltán Hájos a zdôraznil, že cieľom opatrenia nebolo zaťažiť miestnych obyvateľov.
Z dane za ubytovanie môže mesto každoročne získať približne pol milióna eur
Mesto zvýšilo aj daň za ubytovanie, a to o sto percent na dve eurá za jedno prenocovanie. Aj v tomto prípade ide o príjem, ktorý priamo nezaťažuje obyvateľov Dunajskej Stredy.
„Museli sme sa rozhodnúť aj o tom, či si mesto vyberie zisk Thermalparku po zdanení, ktorý každoročne presahuje dva milióny eur, alebo ho ponechá spoločnosti na ďalší rozvoj. Napokon sme sa rozhodli pre druhú možnosť: zisk kúpaliska sme neodčerpali, ale ponechali sme ho na jeho ďalší rozvoj a mestské príjmy sme posilnili radšej zvýšením dane za ubytovanie, ktorú platia návštevníci,“ uviedol Zoltán Hájos.
Z dane za ubytovanie plynie mestu v priemere približne 400-tisíc eur ročne, pričom vedenie mesta očakáva, že táto suma by čoskoro mohla dosiahnuť 500-tisíc eur ročne.
Podarilo sa uzavrieť aj daňové medzery
Súčasťou finančného balíka bola aj revízia daňového zaradenia nehnuteľností. Vedenie mesta zistilo, že niektorí podnikatelia zaraďovali budovy, ktoré využívali na podnikanie, do kategórie „ostatné“, kde bola sadzba dane iba zlomkom sadzby platnej pre bežné podnikateľské nehnuteľnosti.
Mesto preto zvýšilo sadzbu dane v kategórii „ostatné“ na úroveň najnižšej podnikateľskej kategórie.
„Uzavretie tejto daňovej medzery prinieslo príjem viac ako 800-tisíc eur. Ani toto opatrenie sa netýkalo vlastníkov nehnuteľností určených na bývanie.
K miestnym daniam, ktoré sa dotýkajú obyvateľov, samospráva pristúpila až následne. Zoltán Hájos pripomenul, že pred rokom 2024 sa približne pätnásť rokov neuskutočnilo žiadne významnejšie zvýšenie daní, hoci inflácia a prevádzkové náklady výrazne rástli. Aj po úprave bolo cieľom, aby miestne dane v Dunajskej Strede zostali v porovnaní s podobnými slovenskými mestami s dvadsiatimi až dvadsiatimi piatimi tisícmi obyvateľov medzi najnižšími.
Investície do energetickej efektívnosti dnes prinášajú výsledky
Rozpočtovú rovnováhu sa podarilo zlepšiť nielen rastom príjmov, ale aj cieleným znižovaním výdavkov. V prvej fáze investičného programu mesta sa preto do popredia dostali projekty zamerané na energetickú efektívnosť.
„Mesto Dunajská Streda úspešne získalo podporu na energetickú modernizáciu materských škôl, základných škôl, sociálnych zariadení, športovísk a ďalších mestských budov. Investície sa týkali okrem iného umelej ľadovej plochy, mestskej športovej haly, radnice, viacerých škôl a materských škôl, ako aj Vermesovej vily.
V prvom kroku sme optimalizovali fungovanie verejného osvetlenia. Systém v neskorých večerných a nočných hodinách automaticky znižuje intenzitu osvetlenia a v potrebnom čase ju opäť zvyšuje. Vďaka tomu sme nemuseli vypínať verejné osvetlenie v celých uliciach, a napriek tomu sme výrazne znížili spotrebu energie.
Aj do vykurovacích systémov mestských inštitúcií sme nainštalovali zariadenia optimalizujúce spotrebu energie, dočasne sme zmrazili mzdy a zaviedli sme aj viacero menších prevádzkových úspor,“ uviedol primátor.
Podľa Zoltána Hájosa boli všetky tieto kroky súčasťou koordinovaného súboru opatrení založeného na skúsenostiach. Iné samosprávy prijímali jednoduché opatrenia s okamžitým dosahom: vypínali verejné osvetlenie, menej často kosili trávu, obmedzovali rozsah služieb alebo odkladali investície. Dunajská Streda namiesto toho realizovala štrukturálne zmeny, ktoré znižujú výdavky aj z dlhodobého hľadiska.
„Aj to vysvetľuje, prečo sa v prvých rokoch volebného obdobia nekládol väčší dôraz na úpravu a skrášľovanie verejných priestranstiev, ale prioritou boli napríklad projekt Mestského parku či komplexná obnova centra mesta.
Najskôr bolo potrebné uprednostniť znižovanie spotreby energie a vytvorenie finančnej stability. To boli naše priority. Tieto investície sa už dnes vracajú a vytvorili finančný základ pre ďalší rozvoj mesta.“
Rozsah služieb ani miestna podpora sa neznížili
Primátor zdôraznil, že mesto prekonalo mimoriadne náročné ekonomické obdobie bez vážnejších prevádzkových problémov. Nebolo potrebné výrazne znižovať rozsah ani kvalitu verejných služieb a podporu športových, kultúrnych a občianskych organizácií sa podarilo nielen zachovať, ale dokonca zvýšiť.
„Zároveň sa začali alebo uskutočnili investície historického rozsahu a mesto si zachovalo dostatočné rezervy aj úverovú kapacitu na to, aby mohlo pokračovať v modernizácii ciest, námestí, zelených plôch, inštitúcií a ďalšej mestskej infraštruktúry.
Výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie dokazujú, že Dunajská Streda reagovala na krízovú situáciu odborne a včas. Zlepšujúca sa miera zadlženosti, prevádzkový prebytok viac ako 4,6 milióna eur, rastúce vlastné príjmy, európske dotácie a investície do energetickej efektívnosti spoločne vytvorili súčasnú finančnú stabilitu mesta,“ zdôraznil Zoltán Hájos.
Môže prísť ďalšie náročné ekonomické obdobie
Primátor zároveň upozornil, že v nasledujúcich rokoch sa môže opäť vytvoriť menej priaznivé ekonomické prostredie. Podľa prognóz sa môže rast slovenskej ekonomiky v roku 2026 spomaliť na 0,8 percenta, pričom inflácia môže dosiahnuť 4,3 percenta.
„Zhoršujúca sa situácia verejných financií, rast cien energií, nízka naplnenosť európskych zásobníkov plynu a pokračovanie rusko-ukrajinskej vojny môžu samosprávy opäť postaviť pred vážne výzvy.
Myslím si, že v takýchto neistých ekonomických podmienkach sú mimoriadne dôležité skúsenosti s riadením a finančná disciplína. Keď sú podmienky neisté, nie je vhodný čas na experimentovanie,“ povedal.
„Skúsenosť znamená istotu“
Zoltán Hájos vedie Dunajskú Stredu od roku 2009. Podľa jeho slov muselo mesto počas tohto obdobia zvládnuť štyri významné krízové situácie, pričom obyvatelia nepocítili ich dôsledky v podobe závažnejších výpadkov fungovania mesta.
Podľa primátora dlhoročné skúsenosti s vedením mesta netreba vnímať ako nevýhodu, ale ako znalosti, ktoré v období krízy predstavujú pre mesto istotu.
„Presne viem, čo znamená zachovať funkčnosť mesta a jeho finančnú stabilitu aj v čase krízy,“ zdôraznil. Primátor zároveň dodal, že na to je potrebné aj také zastupiteľstvo, ktoré dokáže spolupracovať a prijímať potrebné rozhodnutia.
„Skúsený primátor na čele skúseného zastupiteľstva – podľa môjho názoru práve to zabezpečuje predvídateľné a bezpečné každodenné fungovanie mesta aj v krízových obdobiach. Spomeňme si na príklad Veľkého Medera, ktorý ukázal, aké škody môže spôsobiť dlhodobá absencia primeranej spolupráce medzi primátorom a mestským zastupiteľstvom. Dunajská Streda nepotrebuje ďalšie konflikty, ale skúsené vedenie, spoluprácu a funkčnú väčšinu v mestskom zastupiteľstve,“ uzavrel Zoltán Hájos, primátor Dunajskej Stredy.